Na hranici dvoch/troch svetov

Od svojich 18-tich rokov oscilujem medzi Slovenskou a Českou republikou. Fyzicky som viac na Slovensku a mentálne väčšinou viac v Čechách, respektíve na Morave. Moraváci sa totiž nepovažujú za Čechov a ako to mám navnímané, naozaj nimi ani nie sú. Mám pocit, že sú takým mixom kvalít a slabostí Slovákov a Čechov a ešte majú niečo typicky svojské navyše. 

Veľmi rada cestujem a myslím, že sa viem dobre naladiť na atmosféru danej krajiny alebo miesta. Som vďačná, že mám toľko možnosťí spoznávať svet, hoci ma niekedy chytí zlá nálada, že sú ľudia, ktorí žijú celý život na jednom mieste a sú v porovnaní so mnou oveľa spokojnejší. Našli svoje miesto na planéte, tam pôsobia, zveľaďujú svoj priestor a nemíňajú energiu presunmi, plánovaním, organizovaním, neustálym balením sa a improvizovaním, keď zistia, že nejakú dôležitú vec zabudli. Potom si však uvedomím, že každý sme jedinečný a takisto aj naša cesta životom je. A ako máme vtáky, ktoré u nás hniezdia celoročne, máme aj vtáky sťahovavé a v tej pestrosti je krása.